Do roku 1771 nepoznáme mená žiadnych rumanovských richtárov, len z roku 1721 je v urbári uvedený ako podrichtár Ivan Kand.  Z rokov 1771 až 1784 však poznáme mená 6 richtárov, ktorí sa v tejto funkcii pravidelne striedali (spisy  ŽN  I  Urbariala, uložené v pobočke  ŠOBA  Nitra v Šali fasc. 1, č. 6).

     V rokoch  1771 a  1779 pôsobil ako richtár Juraj Konopásek, v rokoch  1772 -  1773  a  1776 zase Ján Danko,  v rokoch 1774 a 1775 Ján Strapek, 1777 a 1778  Mišo Horeček (avšak v roku 1778 je písaný aj Holeček), v rokoch  1780  -  1783 František Bakaj a v roku  1784  Juraj Tomšo.

     Podrichtármi, boženíkmi, resp. prísažnými boli v tejto dobe títo Rumanovčania: V rokoch  1771 a  1772 - Adam Bohaš (asi Boháč)  a Štefan Zagač, v roku 1774 Ján Danko, Štefan Zagač, Ondrej Blaho, v roku 1775 k týmto sa pridáva ešte Ján Zelko, v roku 1776 Juraj Konopásek, Ján Zelko, v roku 1777 Juraj Konopásek a Pavol Lacko, v roku 1778 Ján Bakay a Juraj Konopásek, v roku  1779 Juraj Tomsa (písaný neskôr aj Tomso a Tomsay) a Ján Danko, v roku  1780 Juraj Tomsa a Ivan Bartoš, v rokoch  1781 -  1782 Ján Danko a Juraj Konopásek, v roku  1783 Juraj Tomso a Juraj Konopásek, v  roku  1784 Juraj Konopásek,  Štefan Bohaš  a  František Bakay.

     Pretože všetci títo členovia obecnej samosprávy nevedeli písať, tak prehlásenia o tom, že nemajú žiadne sťažnosti na svojich   zemepánov, písali za nich miestni notári. Ich oficiálny titul bol Notarius Loci a v rokoch  1772 -  1774  tak písal tieto prehlásenia Michal Bresztyanszky (Brešťanský), v roku  1775 neznámy pisár, v rokoch  1776 až  1779 Štefan Deáky (píše sa aj Diáky), v roku  1780 Jozef Bošányi, v rokoch 1781 až 1784 opäť Štefan Diáky. Každý takýto "miestny notár"  pôsobil v jednej obci, ale niekedy vypomohol aj v susednej obci. Tak  napr.  podobný dokument o "spokojnosti" občanov voči svojim  zemepánom napísal Michal Brešťanský v roku 1771 aj pre Malý Báb. Všetky potvrdenia richtárov sú napísané na papieri a opatrené pečaťou obtlačenou do červeného vosku,  resp.  do rôzne ozdobne vystrihovaného papiera. Vždy sa jedná o ten istý typ pečate  z  roku  1760.  Sú tu zobrazené základné poľnohospodárske náradia  -  lemeš, koleso, kosa, pod nimi je rok 1760. V  rukopise pečate je uvedené, že je to :  SIGILLUM  ROMANFAL ( vae = pečať  Rumanovej ). Takáto pečať je obtlačená asi na 15 dokumentoch, ale nie je vidno, že by bola nejako upravovaná. Je dosť pravdepodobné, že agenda obce Rumanová bola natoľko malá, že sa pečať ani po viac ako desaťročnom používaní nezničila. Pečať má priemer cca 30 mm. Nezdá sa, že by bola okopírovaná z nejakej staršej pečate, preto sa domnievame,  že väčší písomný styk Rumanovej  (prostredníctvom jej zástupcov ) s okolím nastal až po vydaní tereziánskych urbárov v roku 1767, dovtedy bola obecná agenda minimálna. Podľa triedenia J. Nováka ( Novák 1972, s. 309 ) dospela obec k druhému stupňu tvorby svojho znaku -  t.j. vytvorila si obrazovú kombináciu pre ňu typických pracovných nástrojov, čím poukazovala na zamestnanie svojich obyvateľov - pestovanie obilia a chov dobytka  a iných zvierat. Symbolika obecnej pečate z roku  1760  bola prebratá aj do nového znaku Rumanovej.  Tvorí ho zelený štít, na ktorom je umiestnené zlaté koleso, strieborná kosa, pluh a kosák, pričom rúčka kosáka je takisto zlatá. Pod erbom je nápis OBEC RUMANOVÁ.. Zelené pozadie má symbolizovať pažiť, trávu a jej využívanie, ostatné nástroje poukazujú na bohaté poľnohospodárske tradície.  Popri pečati obec  reprezentuje aj  6 - pásová vlajka, kde sa striedajú biela a zelená farba, pričom je piaty pás zlatý.